reklama

V prítomnosti sa deje život

Byť prítomný je to zložité a zároveň ľahké. Princíp je v zanechaní minulosti a myšlienky na budúcnosť. Heslom prítomnosti je „TU A TERAZ" to jediné existuje. Je ťažké to prijať, pretože v hlave nám stále víria množstvo myšlienok, ktoré si ani neuvedomujeme a preto sa väčšinou s nimi stotožňujeme.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Prvým krokom je uvedomiť si vlastné myšlienky, pozorovať ich čo tárajú. Po čase som si všimla, že táraju od veci. Je fajn si všimnúť, človeka, situáciu ale myseľ hneď klábosí, kritizuje aj keď ja nechcem ona to robí. Začala som si ju všímať, pozorovať, a v jednom momente mi došlo že to nie je moja pravá identita. Za mysľou bolo niečo viac, niečo lepšie, krajšie. Každá jedná stvorená bytosť hľadá. To v akom je teraz štádiu, s čím bojuje je jeho cesta. Je super vidieť osudy ľudí aj z iného uhlu ako len z pohľadu mysle, ktorá si sama z osoby urobí obraz, zadelí k nej dej a hneď aj kategorizuje. Mala som a mám občas možnosť byť prítomná ale je to ťažšie ako som si myslela. Asi preto že som myslela. Záblesky prítomného okamžiku sú záblesky večnosti, neskutočný pocit, neopísateľný a to bol len krátky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je ťažké byť prítomný a to z viacerých dôvodov, s ktorými je potrebné vysporiadať sa. Prvým je veľká závislosť na čase, ďalej prítomnosť berie všetko tak ako to je, prijíma každú životnú situáciu a nejde proti nej. Niekedy je však ťažké to prijať, a tak sa snažíme stratiť sa v budúcnosti, hľadajúc niečo lepšie v niečom čo neexistuje. Ako z tejto situácie von? Možno je aj to len ďalšia cesta , ktorou sa mám/me niečo naučiť. Pochopiť prítomnosť nejde, ako náhle sa budete snažiť pochopiť prítomnosť, v tom momente je preč lebo už ju nahradzuje myseľ. Prítomnosť je život taký aký práve teraz je, neovplivnený minulosťou ani budúcnosťou. Prítomnosť je okamžik, ktorý trvá nekonečne, bez očakávaní, s otvorenou náručou prijímať život ktorý práve teraz žijeme. Uvedomenie si takejto chvíle, keď všetko utíchne (hlasy v hlave) je neodceniteľný pocit. Nedýchame včera ani zajtra nadychujeme sa práve teraz a to je najdôležitejšie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prítomnosť je úžastná, mám občas možnosť zakúsiť jej chuť. Je to neopísateľný pocit na ktorý ešte neexistujú slová, ktoré by presne opísali túto úžastnú chvíľu. Moje prvé stretntutie s prítomnosťou sa udialo neočakávane. Presne tak ako sa má. Len tak som sedela vonku na dvore, pod veľkých orechom. Bolo príjemne, zapozerala som sa na ten orech, bez myšlienok, len tak prosto som obdivovala jeho krásu, jeho užastný tieň, ktorý nám poskytuje a vánok ktorý cez neho prefukuje. Uvedomenie prišlo až keď som zistila, že sa zdvihol vietor, v tej chvíli prišiel pocit, nový, krásny, svieži, nič premňa v tej chvíli neexistovalo, žiadne problémy, žiadna minulosť, budúcnosť, iba krásny pocit slobody, harmónie a splynutia z vetrom. Bol to iný pocit vetra ako mávame obyčajne. Vždy keď sa vrátim k tej chvíli mi je dobre. Bolo v tom pochopenie bez otázok, pravda bez dokazovania a to bola len krátka chvíľa. Po tomto zážitku som veľmi chcela aby to pokračovalo. Ale nestalo sa tak. Chyba bola, že som to chcela a tak som nato ustavične mysela. Od kedy som sa "podriadila" prítomnosti všetko zrazu nabralo iný smer. Lepší, krajší, jednoduchší, pokojnejší, kľudnejší veci sú zrazu jasnejšie, život má konečne príchuť ako život a nie len prežívanie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Som vďačná za tento objavený dar. Nosíme ho v sebe každý. Treba sa k nemu len vrátiť, nechať myseľ aby počúvala nás nie my ju, naučiť sa užívať si chvíľu tu a teraz, zmieriť sa z minulosťou, nechať plávať budúcnosť a nechať prejsť do popredia prítomnosť, ktorú potlačujeme. Zmena je zaručená. Treba si len život viac všímať a nenechávať si ho pretekať cez prsty. Je to bohatstvo, ktorým sme boli obdarený. To že sme na živu, to že dýchame, to že si uvedomujeme, že sme, nás robí živými. Táto skutočnosť nás robí šťatnými, radostnými, láskavými bez ohľadu nato v akej životnej situácií som. Isto si poviete, že je to neprijateľné byť šťastný ak prežívam životné sklamanie. Záleži na tom z akého uhlu sa na vec pozeráme. Ak prijmem svoju životnú situáciu, tak to má byť, k niečomu to slúži, toto je práve moja cesta a zo všetkého si niečo zoberiem, každá skúsenosť sa tak stáva cestou k pochopeniu a k pokoju duše. Ak však idem proti všetkého čo mi život prináša výsledkom je ešte viac starostí, problémov, utrpenia. Na nikoho sa nedá vyhovárať. Život sme my, my jedniný sme zodpovedný zato aký ten naš život bude. Máme možnosť voľby, zvoľme si všetko tak aby Nám bolo dobre.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vrelo ďakujem za prečítanie. Poteší ak sa nad tým hoc aj zamyslíte.

Antonia Puskasova

Antonia Puskasova

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Je ťažko písať o tom k som. Jediné čo presne viem je, že som tu, že žijem, a nesmierne sa z toho teším. Tak tešme sa spolu, každý máme tento dar. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu